O dobrých ľuďoch čo skončia v pekle a zlých čo budú v nebi

Pred Ježiša priniesli dobrí spravodliví ľudia, pre nich zlú cudzoložnú ženu a pred Ježiša predstavili neriešiteľnú pascu.

Dobrí ľudia o sebe zmýšľajú, že sú dobrí. Zlí ľudia vedia, že dobrými nie sú. Dobrí ľudia si myslia, že nikdy závažne nepochybia. Neprekračujú Božie prikázania. Ak aj náhodou niečo nespochybniteľne zlé urobia a nedá sa inak ako nazvať to zlým činom, majú na to vysvetlenie.

Tzv. dobrí ľudia ak zlyhajú, nemyslia si, že to je ich vinou, ale môžu za to iní a najmä okolnosti. Jeden povie, že sa narodil ako príliš bohatý, druhý povie, že sa narodil príliš chudobný. Tí, ktorí sú bohatší, častokrát podstupujú aj rôzne terapie s psychoanalytikmi a zisťujú, čo z minulosti má na nich negatívny vplyv a vplýva na ich správanie. Hľadajú príčiny zla v podvedomí, ktoré má na nich vplyv. Komplexy z detstva, zdedené chyby od otca, matky a podobne. Svoje zlo nevysvetľujú chybnou morálkou, ale rôznymi komplexami spôsobených okolitými vplyvmi.

Zlí ľudia naopak vedia, že sú zlí. Väčšinou sú dostatočne chudobní, aby nemali peniaze na hodiny psychoanalýzy, takže im ani nikto nevysvetlil, že nejaké podvedomie funguje a nepoznajú ho. Ľudské správanie definujú vo svetle zákonov a Božích prikázaní. Zlo definujú ako porušenie buď zákona alebo Božích prikázaní.

Spoločnosť používa voči dobrým a zlým ľuďom rôzny slovník a označenie. Ak zápasí dobrý človek s alkoholom, povieme, že je alkoholik. Ak zápasí zlý človek s alkohol, nazveme ho ožranom. Alkoholici v podstate nerobia nič zlé, pretože u nich to považujeme za chorobu. Ak títo tzv. dobrí ľudia aj niečo zlé urobia, povedia: aký som bol len hlúpy, že som to urobil. Naopak zlí ľudia povedia, že sú jednoducho skazení a hriešnici.

Ako teda spoločnosť vie, či niekto je dobrý? Je to vždy ten človek, ktorý je v súlade s prevažovanou morálkou danej doby. Zlí ľudia pre spoločnosť sú tí, ktorí neakceptujú morálku spoločnosti. Dobrí ľudia zvyknú robiť to, čo robí väčšina spoločnosti. Zlí ľudia majú tendenciu flagrantne porušovať normy a zákony danej spoločnosti. Preto zlými ľuďmi boli aj kňazi počas komunizmu.

Takto sa stretneme s prípadmi, kedy na adresu ľudí, ktorých spoločnosť považuje za dobrých a pritom žijú v rozpore s každým Božím prikázaním druhí ľudia povedia, „ale on je inak taký dobrý.“ Na adresu tzv. zlých naopak počuť, „škoda reči.“

Základný zákon spoločnosti je, že nenávidí príliš dobrých a príliš zlých ľudí. Z tohoto dôvodu sa na Kalvárií náš Pán nachádzal v strede medzi dvomi zlodejmi. Dvaja zlodeji boli príliš zlí vo svetle spoločensky zadefinovanej morálky. Náš Pán bol naopak príliš dobrý. Ak to skrátime, rozdiel medzi dobrými a zlými je ten, že na prečiny dobrých spoločnosť ešte neprišla.
Ako príklad si uveďme príbeh o cudzoložnej žene. Skupina mužov, ktorí sa považovali za dobrých, priniesla pred Ježiša ženu zahalenú od hanby v šatke, ktorá podľa noriem spoločnosti, bola jednoznačne zlá. To, že bola zlá, žalobcovia vedeli a nepriniesli ženu pred Ježiša, aby on rozhodol, ale aby pripravili Ježišovi pascu. V čom spočívala? V židovskom národe stále platil Mojžišov zákon, o ktorom sa hovorilo, že bol od Boha a Ježiš o sebe hovoril, že je Boží Syn. Mojžišov a teda Boží zákon prikázal túto ženu zabiť. Ak ženu nezabije, prejaví bohorúhačstvo. Na druhej strane židia boli pod nadvládou Rimanov a žiaden žid nemohol rozhodnúť o smrti iného, čo bola výlučná právomoc Rimanov.

Ježiš bol teda v neriešiteľnej situácii. Ak dá ženu podľa Mojžišovho zákona ukameňovať, postaví sa proti cisárovi a nebude môcť o sebe hovoriť, že je milosrdný. Ak ženu nedá ukameňovať, vyhlási Mojžišov zákon za neplatný a postaví sa proti Bohu.

Z Písma vieme, že Ježiš niečo písal do zeme. Je to jedinýkrát, čo nám Písmo hovorí, že Ježiš písal. Čo písal? Nevieme a môžeme len hádať. Ja Vám poviem, čo si myslím, že Ježiš písal. Písal na zem zoznam hriechov tých, ktorých spoločnosť považovala za dobrých a ktorí sa za dobrých považovali a priniesli pred Ježiša cudzoložnú ženu. Kým žena hriech vyznala, oľutovala a dostala odpustenie, tzv. dobrí muži odišli bez odpustenia. Prítomní ľudia museli byť prekvapení, prečo muži kameňom do ženy nehodili, ale v tichosti odišli. Rovnako budeme prekvapení, ak sa nám podarí do neba dostať, koľko tu na zemi dobrých ľudí v nebi nebude a naopak, koľko tých, čo spoločnosť považuje za zlých tam nájdeme.

Ctihodný arcibiskup Fulton J. Sheen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

>
Facebook